Mesiac: marec 2021

Kotly na drevo majú výhody, o ktorých ani len netušíte

Ten, kto stavia alebo rekonštruuje dom, musí automaticky uvažovať tiež nad tým, aký zdroj vykurovania si zvolí. Výber toho najvhodnejšieho závisí od mnohých faktorov. Ide napríklad o veľkosť domu, jeho konštrukcia či blízkosť jednotlivých zdrojov. Ako veľmi účinný a zároveň pomerne lacný spôsob vykurovania sa ukazujú kotly na drevo. Mnoho ľudí má voči nim predsudky, pretože majú pocit, že kotol na drevo je potrebné neustále obsluhovať. Technológie sa však aj v tomto smere posunuli vpred. Tak sa poďte spolu s nami pozrieť, čo môžete od takéhoto kotla očakávať. 

Moderné kotly na drevo dokážu prekvapiť

Kotly na drevo do chalupy
Najväčšie výhody kotlov na drevo

Vedeli ste o tom, že splyňovací kotol má účinnosť okolo 85 až 90%? V porovnaní s inými zdrojmi je to skutočne úspech. Čo sa však skrýva za jeho účinnosťou? Kotly na drevo totiž dokážu drevo spracovať bez toho, aby vznikol prebytok vzduchu. Drevo sa spaľuje v niekoľkých fázach. V prvej vznikne takzvaný drevoplyn, ktorý však nevyjde nazmar. Spaľuje sa v ďalšej fáze a tak sa v konečnom dôsledku z dreva spáli takmer všetko. To znamená, že pri kotloch na drevo nevzniká príliš veľký odpad, ako by ste mohli očakávať. Splyňovacie kotly na drevo majú oproti klasickým aj ďalšiu výhodu. Vďaka niekoľkým komorám a zásobníku stačí, keď počas sezóny priložíte drevo dvakrát za deň. Musíme uznať, že tieto moderné kotly sú skutočne premyslené. Prebytočný popol sa dostane do popolníka bez toho, aby ste ho museli manuálne zhŕňať, čo je veľmi praktické a určite to oceníte. 

Aké palivo používať?

Poďme sa teraz pozrieť na to, aké palivo sa vlastne pri kotloch na drevo využíva. Drevené polená by mali mať štandardnú dĺžku, aby bolo možné ich komfortne uložiť do zásobníka. Za štandardnú dĺžku sa považuje 30 až 50 centimetrov. Avšak to, aké veľké polená budete do svojho kotla potrebovať, by malo byť určené výrobcom. Dajte si tiež pozor na vlhkosť dreva. Prílišná vlhkosť zabraňuje kvalitnému splyňovaniu a účinnosť potom nie je taká, akú požadujeme. Čo sa týka výkonu kotlov na drevo, závisia od toho, aký veľký je dom. Viac sa o kotloch na drevo dozviete na webovej stránke https://vykurovanie24.sk/.

História Slovenska je mimoriadne bohatá

Niet pochýb o tom, že Slovensko je krajina bohatá nielen na prírodné úkazy, ale aj historické udalosti. I keď mnohí z nás brali dejiny Slovenska počas základnej školy ako povinnú jazdu, história Slovenska, alebo aspoň časť z nej, by mal poznať každý hrdý Slovák. Tá ho totiž dokázala sformovať do dnešnej podoby. Možno ste sa už niekedy zamysleli nad tým, ako by to u nás vyzeralo, keby sme v minulosti neboli súčasťou Rakúsko-Uhorska. Alebo akým jazykom by sme hovorili, keby sa Anton Bernolák či Ľudovít Štúr nepodieľali na jeho formovaní. Ťažko povedať. V nasledujúcich riadkoch vám však predstavíme históriu Slovenska a fakty, o ktorých možno ani netušíte. 

Kedy sa sformovala dnešná Slovenská republika?

História Slovenska a jej časová os
Dôležité udalosti v histórii Slovenska

Kým sa Slovensko sformovalo do dnešnej podoby, muselo pretiecť veľa vody v potokoch a riekach. História Slovenska je skutočne dlhá, no také, ako ho poznáme dnes, vzniklo presne 1. januára 1993. Pred týmto dátumom bolo súčasťou Česko-Slovenska. Prvým prezidentom tejto novovzniknutej republiky sa stal Michal Kováč. Na miesto predsedu vlády zasadol Vladimír Mečiar. Jeho vláda sa však v súčasnosti nepovažuje za príliš šťastnú. Vyznačovala sa totiž autoritatívnymi metódami a spôsobmi vedenia. Dá sa povedať, že Slovensko v tomto čase upadalo a výrazne sa prehlbovali rozdiely medzi ním a okolitými štátmi. Vstupom do Európskej únie v roku 2004 si však výrazne polepšilo. História Slovenska nebola vždy ružová, to je pravda. No v posledným rokoch môžeme sledovať zlepšovanie nielen v politickej sfére, ale aj ekonomickej a spoločenskej oblasti. 

Hrady a zámky predstavujú značnú časť histórie Slovenska

Slovensko je bezpochyby krajinou hradov a zámkov. Neveríte? V tom prípade by ste mali vedieť, že sa na našom území nachádza až 23 zachovaných hradov a zámkov. A to ešte stále nie je všetko. Nájdeme tu dokonca až 74 zrúcanín, ktoré sa bohužiaľ zachovať nedokázali. Tieto zrúcaniny boli v minulosti buď zbúrané, vypálené, alebo jednoducho sa na nich podpísal zub času. História Slovenska bola v stredoveku rozhodne ovplyvnená aj tým, že veľká časť obyvateľstva na nich žilo. Na kopcoch sa stavali preto, aby bolo možné ľahšie zbadať blížiaceho sa nepriateľa. Viac sa o histórii Slovenska dozviete na webovej stránke https://slovander.sk/.